Tuesday, May 29, 2012

O Rozpoznávaní Falošného Ospravedlnenia

V tejto štúdii sa zaoberáme schopnosťou Rozpoznať Falošné Ospravedlnenie, pričom vychádzame z analýzy výpovede, so zreteľom na všeobecnú prístupnosť a zrozumiteľnosť. Sústredíme sa na efektívne využitie základných zložiek analýzy výpovede, aby sme v pomerne krátkom čase docenili význam pravdivého a úprimného ospravedlnenia.

Preložila Michaela

Základný Princíp
Existuje viacero dôvodov, ktoré človeka motivujú k skúmaniu pravdivosti a úprimnosti ospravedlnenia. Môže ísť napríklad o potrebu dospieť k určitému záveru, alebo o záujem uzmieriť sa. V prípade problémového zamestnanca, môže schopnosť rozpoznať falošné ospravedlnenie pomôcť vedeniu podniku rozlíšiť, či daná osoba skutočne ľutuje vzniknutú situáciu a pokúsi sa ju okamžite napraviť. Táto schopnosť môže byť smerodajná aj v súdnictve, pri znižovaní trestu. Rozpoznanie pravdivosti ospravedlnenia prospieva aj profesijným vzťahom, a to bez ohľadu na dôvod.


Metóda, Prostriedky a Techniky
Metóda Rozpoznávania Falošného Ospravedlnenia (RFO) je priama, nakoľko sa zakladá na Analýze Výpovede [1] a jej aplikovaní na konkrétne príklady typických ospravedlnení [2]. V tejto štúdii sa hovorí o ústredných rozdieloch smerodajných pre analýzu výpovede, konkrétne ospravedlnenia.

RFO je pomerne účinná metóda ako zistiť, či je ospravedlnenie pravdivé. Zistiť úprimnosť osoby, ktorá sa ospravedlňuje, je nanešťastie náročnejšie. Napriek tomu RFO pomáha rozoznať, či dotyčná osoba do ospravedlnenia úprimnosť vložila, alebo nie.


Ospravedlnenie
Ospravedlnenie by malo zodpovedať otázky uvedené v tomto odseku. Ich zodpovedanie, resp. nezodpovedanie zohráva dôležitú úlohu v procese určovania úplnosti a korektnosti výpovede (ospravedlnenia). Na ich základe potom prebieha analýza výpovede, v ktorej zaznamenávame klamné slová a formulácie.

  • Za aké udalosti sa ospravedlňujete? (Ozrejmenie)
  • Aké sú dôsledky vášho konania? (Priznanie)
  • Kto je zodpovedný za následky? (Prijatie zodpovednosti)
  • Ľutujete svoje počínanie [a prečo]? (Vyjadrenie ľútosti)
  • Chceli by ste, aby vám odpustili? (Prosba o odpustenie, nepovinné)
  • Sľubujete, že sa to už nezopakuje? (Sľub, nepovinné)
  • Ako napravíte situáciu? (Spôsob nápravy, nepovinné)

Analýza Výpovede
V prípade, že nie ste dobre oboznámení s problematikou analyzovania výpovede, uvádzame v závere zoznam odporúčaných článkov na danú tému. Mali by poslúžiť ako východiskový bod pre tých, ktorí nemajú žiadnu predchádzajúcu skúsenosť s analyzovaním výpovede. Ako pomoc pri analyzovaní väčšiny ospravedlnení sú však viac než postačujúce. Táto štúdia čerpá aj z niekoľkých spomedzi spomenutých článkov.

Analýza výpovede skúma štyri zložky [3]:
  • Slovné Druhy (podstatné mená, zámená, slovesá)
  • Irelevantné Informácie (pozri aj [4])
  • Nedostatočnú Presvedčivosť (pozri aj [4])
  • Súmernosť Výpovede

Spojky a Spájacie Výrazy
Na rozpoznanie klamstva pri opise udalostí sú mimoriadne efektívne spájacie výrazy [5]. Koncipovanie ospravedlnenia sa značne odlišuje napríklad od hlásenia nehody, nakoľko za opis udalostí možno považovať iba jeho malú časť (napr. Ozrejmenie). Spájacie výrazy použité v častiach, kde sa nehovorí o priebehu udalostí, môžu, ale nemusia byť znakom klamlivosti, sťažujú však rozlíšenie informácie a dôvodu jej zatajenia.

Ako východiskový bod pre analýzu nám poslúži predošlá korešpondencia. Bežný kontext, nepísaný pod nátlakom a stresom pomôže zistiť, ako, a kedy používa osoba, ktorá sa ospravedlňuje spájacie výrazy a či ich využíva na utajenie informácií.


Irelevantné Informácie
Ľubovoľná informácia, ktorá nezodpovedá otázky definované v časti Ospravedlnenie je irelevantná [4]. Falošný človek môže mať sklony komunikovať značné množstvo irelevantných informácií, aby takto odvrátil pozornosť od podstatných otázok a obmedzil tým úplnosť ospravedlnenia.

Okrem toho sa falošný človek môže pokúsiť racionalizovať svoje počínanie, čím chce znížiť vlastnú zodpovednosť v problematickej situácii, či dokonca racionalizovať konanie osoby, ktorej sa ospravedlňuje, napríklad preto, aby od nej vymámil ospravedlnenie, alebo následne rôzne láskavosti. Ide o podvodnú a manipulačnú praktiku.

Podľa skúsených analytikov, zámeno „ja“ pri opise udalostí používajú vo všeobecnosti pravdovravní ľudia, pretože je indikátorom vernosti napísaných, alebo hovorených informácií. Toto platí pre všetky časti ospravedlnenia. Nesmie však oslabiť fakt, že ospravedlnenie je o osobe, ktorej sa ospravedlňujeme. Akákoľvek výpoveď, ktorá presúva pozornosť na ospravedlňujúceho sa, ako pokus o racionalizáciu, sa javí podozrivá. Používanie zámena „ja“ v irelevantných informáciách je pravdepodobne zavádzajúce.


Vyvážené ospravedlnenie
Vyvážená výpoveď sa v prípade hlásenia nehody a ospravedlnenia značne líši. V hlásení sa uvádzajú udalosti pred, počas a po incidente. Toto však predstavuje iba časť ospravedlnenia (por. Anatómia Ospravedlnenia [2]).

V pravdivom a vyváženom ospravedlnení sú časti Ozrejmenie a Priznanie záväzné a najdlhšie, ich dĺžka však nemusí byť rovnaká. Pravdivé hlásenie nehody je chronologické a stručné. To isté platí aj o prijatí zodpovednosti.

Prijatie zodpovednosti a vyjadrenie ľútosti sú tiež záväzné. Zvyčajne sú krátke a zrozumiteľné, pretože sa opierajú o ozrejmenie udalostí a ich následkov.

Prosba o odpustenie, sľub a spôsob nápravy nie sú pre ospravedlnenie záväzné, ale v prípade, ak sú opodstatnené, by mali byť obsiahnuté. Prosba o odpustenie a sľub sú väčšinou krátke a jasné. Spôsob nápravy je dlhší, zvyčajne však nie až tak, ako zodpovednosť a/alebo priznanie, v závislosti od krokov potrebných na nápravu škody.


Pravdivosť vs. Úprimnosť
Hoci sa tieto dve slová zdanlivo podobajú, je medzi nimi rozdiel. Pravdovravný človek uvádza pravdu zodpovedajúcu faktom a skutočnosti. Úprimný človek nie je pokrytecký.

Človek, ktorý sa ospravedlňuje, môže byť pravdovravný, a pritom neúprimný. K takejto situácii dochádza, keď človek v pravý moment hovorí, alebo píše všetko ucelene a presne, ibaže nič z toho nemyslí vážne. Ak sa niekto ospravedlňuje neúprimne, s najväčšou pravdepodobnosťou opäť ublíži.

Existuje aj možnosť, kedy práve písanie pravdivého ospravedlnenia privedie človeka k úprimnosti, i keď to nemusel byť jeho prvotný zámer. V opačnom prípade nevedome zanecháva stopy svojej neúprimnosti.

Zatiaľ, čo klamstvá väčšiny ľudí prezradí nejaká informácia, patologickí klamári a psychopati sú schopní presvedčiť ostatných o svojej pravdovravnosti a úprimnosti. Podľa psychológa Roberta D. Hara, približne 1 zo 100 ľudí je psychopat, ale nie každý psychopat je agresívny. Čím lepší klamár, tým dlhšie potrvá, kým odhalíme jeho klamstvá.

Napriek tomu je medzi pravdivosťou a úprimnosťou určitá korelácia. Ten, kto sa ospravedlňuje, nemôže byť úprimný a zároveň falošný. Je pravdepodobné, že klamár opäť ublíži, prinajmenšom priamym, alebo nepriamym dôsledkom svojich klamstiev a podvodu.


Štruktúra Ospravedlnenia
Dôležitá je samozrejme aj štruktúra ospravedlnenia. Mala by byť podobná štruktúre Anatómie Ospravedlnenia [2]. V dokonalom svete sa pravdovravný a úprimný človek ospravedlňuje jasne a zrozumiteľne.

Existuje množstvo dôvodov, prečo sa človek neospravedlňuje zrozumiteľne. Nedostatok organizácie poukazuje na chaotickú a zmätenú osobu. Zmätok môžu spôsobiť emócie, určité nedorozumenie, alebo úmysel oklamať. Falošné úmysly sa zvyčajne prejavia v podobe irelevantných informácií, pričom sú pokusom o zmätenie osoby, ktorej sa dotyčný ospravedlňuje. Zmätok vytvára pochybnosti, a tie vyvolávajú pocit pravdivosti a úprimnosti.

Falošné úmysly možno vylúčiť iba vtedy, ak ospravedlnenie spĺňa všetky záväzné časti a ak sme presvedčení o jeho úprimnosti.


Modifikujúce Slová a Slovné Spojenia
Modifikujúce slová a slovné spojenia sú pokusom obmedziť, alebo úplne zrušiť prenos správy. Jednou z účinných metód analýzy textu, resp. rozpoznania klamstva je rozlíšenie modifikátorov. Ľudia majú vo zvyku používať nepriame polopravdy radšej ako priame odmietnutie, lož a klamstvo.

V ospravedlneniach často zaznamenávame dva podtypy modifikátorov. Budeme ich nazývať odmietnutie a drobný font.

Odmietnutie je výpoveď, v ktorej odmietame prijať zodpovednosť. Najčastejšie sa nachádza na začiatku ospravedlnenia. Uvážme napríklad úvodnú vetu: „Som presvedčený, že to, čo som urobil, bolo do značnej miery opodstatnené... prepáč.“ Táto veta obsahuje hneď tri modifikujúce výpovede s cieľom bagatelizovať zodpovednosť ospravedlňujúceho sa za svoje počiny. Štruktúra je pozmenená tak, aby sa vyhla slovu „ale“. Ide o vysielateľovu snahu zatajiť podmienenosť daného ospravedlnenia, keďže toto by sa dalo preštylizovať na: „Prepáč, ale...“. Je to jasný znak klamstva a môžeme si ho vyložiť asi takto: „To, čo sa ti chystám povedať, nie je pravda...“.

Drobný font je obdobným pokusom ospravedlňujúcej sa osoby o bagatelizovanie vlastnej zodpovednosti. Zvyčajne sa vyskytuje na konci ospravedlnenia, niekedy v jeho priebehu. Obráťme pozornosť na frázy: „Never všetkému, čo poviem.“ a „Nesmieš ma brať príliš vážne.“ Falošný človek sa vám pokúša nahovoriť, že to, čo predtým povedal alebo urobil, a čím spôsobil problém, tak vôbec nemyslel. Nevedome tak prezrádza aj to, že ani ospravedlnenie nemyslí vážne. Je to jasná známka klamstva a môžeme si ju vyložiť takto: „Len tak mimochodom, to, čo som práve povedal, som tak vôbec nemyslel.“


Nepravé Ospravedlnenie
Nepravé ospravedlnenie je také, ktoré sa síce javí ako ospravedlnenie, ale v skutočnosti ním nie je. Uvážme nasledujúce ospravedlnenie: „Je mi ľúto, že sa ťa moje poznámky dotkli.“ [8] Z takéhoto výborného a jednoduchého ospravedlnenia sa dá vytvoriť nepravé zmenou jediného slova nasledovne : „ Je mi ľúto, ak sa ťa moje poznámky dotkli.“

Podmienkové vety treba brať také, aké v skutočnosti sú – teda ako podmienky. Človek, ktorý sa nimi ospravedlňuje, sa vás pokúša oklamať. Očakáva, že hluché miesta vyplníte vy. Úprimné ospravedlnenie je rozhodné a bezvýhradné.

V prípade dlhého ospravedlnenia je ťažké rozoznať, či je skutočné. Človek sa neospravedlňuje, ak neuvádza, čím vás poškodil (Ozrejmenie) a neprijíma zodpovednosť za svoje počínanie (Prijatie zodpovednosti). Ide o podvodnú praktiku a znak neúprimnosti.


Emócie v Ospravedlnení
Každá ľudská bytosť nepretržite pociťuje intenzívne, či menej intenzívne emócie. Objavujú sa v rozličných situáciách, z rôznych príčin a ich intenzita záleží od citovej zaangažovanosti danej osoby. Emócie v človeku môže vyvolať konkrétna situácia, jej spätné vybavenie v pamäti, či formulácia písomného, prípadne ústneho ospravedlnenia.

Následne sú emócie badateľné v ospravedlnení. Zrkadlia sa v špecifických senzorických detailoch, v zjavných prejavoch emócií, v pravopisných chybách, v rozpakoch, v prerieknutiach, atď. Prvé dva zo spomenutých sú indikátormi vierohodnosti [6]. Zvyšné sa často pripisujú klamlivosti, niekedy sú však známkou silných emócií, a niekedy oboch zároveň.

Silné citové pohnutie, vyvolané problematickou situáciou, by sa malo odraziť aj na ospravedlnení dotyčnej osoby. Silné emócie môžu spôsobiť chvíľkovú stratu kontroly, najmä vo fáze vzdoru, ktorá má rôzne trvanie, v závislosti od človeka a od toho, či už niekedy bol v podobnom citovom rozpoložení. Silné emócie môžu viesť napríklad k pravopisným chybám. Nedostatok emócií v mimoriadne háklivej záležitosti, alebo rezervované vystupovanie môže znamenať falošnosť. Výnimkou je napríklad obchodné jednanie, ktoré si prejavenie emócií nevyžaduje.


Urážky v Ospravedlnení
Znie to neuveriteľne, ale niektorí ľudia sa ospravedlňujú, a zároveň urážajú osobu, ktorej je ospravedlnenie určené. Ospravedlnenie je o úcte. Priame a nepriame urážky sú známkou neúprimnosti.


Súkromné vs. Verejné Ospravedlnenie
Človek by sa mal ospravedlniť verejne, prípadne aj osobne v prípade, ak niekoho verejne urazil a/alebo poškodil jeho reputáciu. Toto zahŕňa ľubovoľnú ujmu spôsobenú na verejnosti, pred priateľmi a známymi, obchodnými partnermi, zákazníkmi a pod. Človek, ktorý spôsobil ujmu na verejnosti a ospravedlňuje sa v súkromí, sa zrejme pokúša zachovať si tvár. Takéto ospravedlnenie je falošné a neúprimné.

Naopak, bolo by zvláštne, ak by sa človek verejne ospravedlňoval za súkromnú záležitosť, ktorá sa širokej verejnosti nijako netýka. V takomto prípade sa človek pravdepodobne snaží zo svojho ospravedlnenia niečo „vyťažiť“. Ide o podvodnú a neúprimnú praktiku.


Totožnosť a Podpis
Nič také, ako anonymné ospravedlnenie neexistuje. V súčasnej spoločnosti z podpisu vyplývajú dôležité dôsledky. Ako súčasť zmluvy právne zväzuje dve osoby. Za nepodpísaným ospravedlnením si jeho autor nestojí, čo je znak podvodu, a teda nepravdivosti a neúprimnosti.

Tiež by malo byť zrejmé, kto ospravedlnenie posiela. Agens by mal vysielať ospravedlnenie cez kanál, ktorý používal aj v minulosti, napríklad cez email, v niektorých prípadoch úradnou cestou. Akákoľvek zmena v správaní je podozrivá. Človek, ktorý strieda neoficiálne emaily za oficiálne a naopak, s najväčšou pravdepodobnosťou zavádza a manipuluje, najmä v prípade, keď ospravedlnenie posiela zo súkromnej emailovej adresy a prosby z oficiálnej.


Prínos Ospravedlnenia
Falošní ľudia sa pokúšajú klamným a neúprimným ospravedlnením niečo získať. O svojej úprimnosti vás pritom môžu presvedčiť rozličnými metódami, napríklad nepravým ospravedlnením, nepodpísaným ospravedlnením, alternovaním pravdivých a nepravdivých výpovedí, alternovaním prostriedkov verejného a súkromného styku atď. Niekedy sa dokonca pokúšajú vymámiť ospravedlnenie od osoby, ktorej sa údajne ospravedlňujú. Ide o podvodný, manipulačný a neúprimný postup.

Prínosným je pravdivé a úprimné ospravedlnenie.


Ďalší Prieskum
Písomné ospravedlnenie niekedy nepostačí na rozpoznanie pravdivosti a úprimnosti jeho autora. Práve ďalší prieskum môže ukázať okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Okrem samotného ospravedlnenia je jeho najdôležitejším článkom osoba, ktorá sa ospravedlňuje a ten, komu je ospravedlnenie určené. Tým, že sa obe strany o sebe dozvedajú, lepšie rozumejú vnútorným pohnútkam toho druhého ako indivídua, aj vo vzťahu k nim. Zároveň zistia, s akým úmyslom sa dotyčný ospravedlňuje.

Jednou z možností, ako si vyjasniť podozrenie je následný rozhovor. Na základe častí, ktoré sa vám v ospravedlnení nezdajú dôveryhodné, si pripravte otázky a vždy, keď je to možné, vytvorte nahrávku alebo písomnú transkripciu. Takýto postup je mimoriadne užitočný, pokiaľ ide o komplikovanú situáciu, kde uzmierením môžete riskovať vážne následky.


Záver
V tejto štúdii sme hovorili o postupoch, ktoré vychádzajú zo základných poznatkov analýzy výpovede a charakterizovali sme odlišnosti príznačné pre ospravedlnenie. Pomocou tejto metódy môžeme v pomerne krátkom čase doceniť význam pravdivého a úprimného ospravedlnenia. Vďaka rozpoznaniu úprimného, resp. neúprimného ospravedlnenia sa môžeme buď rýchlo uzmieriť, alebo sa vyvarovať ďalších nepríjemností.


Odporúčaná Literatúra

  1. Valuable information on Statement Analysis, by Mark McClish, at http://www.statementanalysis.com/.
  2. Anatomy of An Apology, Ian Trudel, November, 25th, 2009, at http://mecenia.blogspot.com/2009/11/anatomy-of-apology.html.
  3. “What Do Suspects' Words Really Reveal?”, Susan H. Adams, FBI Law Enforcement Bulletin, October, 1996.
  4. “Statement Analysis Field Examination Technique : A Useful Investigative Tool”, Gene Klopf and Andrew Tooke, FBI Enforcement Bulletin, April, 2003.
  5. “Text Bridges and the Micro-Action Interview”, John R. Schafer, Ph.D., FBI Law Enforcement Bulletin, January, 2008.
  6. “Are You Telling Me the Truth? Indicators of Veracity in Written Statements”, Susan H. Adams, Ph.D., John P. Jarvis, Ph.D., FBI Law Enforcement Bulletin, October, 2004.
  7. Qualifiers at http://en.wikipedia.org/wiki/Grammatical_modifier.
  8. Non-Apology Apology at http://en.wikipedia.org/wiki/Non-apology_apology.

No comments:

Post a Comment